Pasadena/Bratislava
27. augusta (TASR) - Venuša, planéta pomenovaná po rímskej bohyni lásky
a krásy, priťahovala ľudí odpradávna. Už pred viac ako 400 rokmi
namieril Galileo Galilei svoj ďalekohľad na tento mimoriadne jasný
objekt na oblohe. Avšak tým sa ďalšie objavy o Venuši, ktorá sa dlho
považovala za sestru Zeme, na niekoľko storočí skončili.
Vedecké poznatky, ktoré výrazne zmenili predstavy o Venuši, priniesla až
americká vesmírna sonda Mariner 2. Ako prvá totiž uskutočnila merania v
blízkosti tejto planéty. V sobotu 27. augusta uplynie od jej vypustenia
do vesmíru 60 rokov.
Prvé medziplanetárne sondy k Venuši boli pripravené na štart vo februári
1961. Sondu Sputnik 7 vypustil Sovietsky zväz na obežnú dráhu Zeme 4.
februára 1961 z kozmodrómu Bajkonur s pomocou rakety Molnija. Po zlyhaní
napájania časovača motorov štvrtého stupňa nosnej rakety sa ale
nedostala na medziplanetárnu dráhu a po 22 dňoch zanikla. Už niekoľko
dní po neúspešnom pokuse vzlietla 12. februára 1961 do vesmíru ďalšia
sovietska sonda Venera 1, ktorej sa podaril rekordný zápis. Išlo o prvé
medziplanetárne teleso vyrobené človekom, ktoré sa priblížilo k Venuši a
preletelo okolo nej. Stalo sa tak v noci z 19. na 20. mája 1961 vo
vzdialenosti približne 100.000 kilometrov.
Prvý americký program medziplanetárnych letov sa volal Mariner. Jeho
cieľom však nebola iba Venuša, ale neskôr aj Mars a Merkúr. Prvé dve
sondy programu Mariner mali za úlohu skúmať práve Venušu.
Štart Marineru 1 sa uskutočnil 22. júla 1962 s pomocou nosnej rakety
Atlas-Agena. Hneď po štarte sa ale nosná raketa nad Atlantikom odchýlila
od určenej dráhy a po 290 sekundách letu bola diaľkovým povelom
zničená.
Už o päť týždňov bola k dispozícii sonda Mariner 2. Jej štart sa
uskutočnil 27. augusta 1962. Počas celej cesty vydržala vo veľmi dobrom
technickom stave a prekonala viaceré rekordy. Najslávnejší okamih nastal
14. decembra 1962, kedy sonda nielenže preletela okolo Venuše v
minimálnej vzdialenosti 34.773 kilometrov, ale ako prvé umelé kozmické
teleso vyslalo na Zem vedecké merania z blízkosti tejto planéty.
Poznatky získané sondou Mariner 2 podstatne zmenili všetky dovtedajšie
predstavy o Venuši. Meranie dokázalo, že na jej povrchu nie je okolo 100
stupňov Celzia, ako vedci pôvodne predpokladali, ale minimálne
štyrikrát viac. V atmosfére planéty nebola zistená ani stopa kyslíka
alebo vody, čo znamenalo, že možnosť výskytu foriem života podobných
pozemským je minimálna, či skôr vylúčená. Riadiace stredisko v
kalifornskej Pasadene zostalo so sondou Mariner 2 v spojení do 4.
januára 1963.
Poslednou sondou z tohto radu sa stala sonda Mariner 10, ktorá bola
určená na výskum Venuše a Merkúra. Na obežnú dráhu okolo Zeme vzlietla
11. marca 1973 - jej misia bola ukončená o dva roky neskôr 24. marca
1975.
0